Dlhopisové fondy sú považované za konzervatívnu investíciu, preto ich mnoho ľudí mylne považuje za garantované.
Čo sú dlhopisové fondy?
Dlhopisové fondy investujú do dlhopisov krajín alebo firiem. Dlhopis je dlhový cenný papier, v ktorom sa dlžník zaviaže splatiť investorovi určitú sumu v dohodnutej dobe za dohodnutý úrok. Investor kúpou dlhopisu požičiava peniaze dlžníkovi. Dlhopisy môžu vydávať štáty alebo firmy, ktoré si na trhu potrebujú požičať peniaze.
Dlhopisy sú považované za konzervatívnu investíciu, v žiadnom prípade ich však nemôžeme považovať za garantovanú investíciu, čo si ľudia často myslia. Dlhopisové fondy sú vhodné pre ľudí, ktorí chcú investovať na 4 až 8 rokov.
Aké typy dlhopisových fondov poznáme?
Základným delením pri dlhopisových fondoch je rozdelenie podľa toho, kto dlhopis vydal. Môžu to byť buď firmy alebo vláda. Všeobecne môžeme povedať, že štát je spoľahlivejší dlžník ako firma. Aj keď ani to neplatí vždy na sto percent. Z minulosti sú známe prípady, kedy mali niektoré krajiny problémy splácať svoje záväzky. Medzi ne patrili napríklad Mexiko, Rusko, Grécko alebo naposledy Venezuela.
Dlhopisové fondy sa podobne ako tie akciové delia podľa regiónov. Medzi najčastejšie regióny patrí Európa, USA a rozvíjajúce sa trhy (emerging markets), ako napr. Južná Amerika, východná Európa alebo Ázia. Dlhopisy vyspelých krajín sú samozrejme bezpečnejšou investíciou. Cenou za bezpečie je nižšia úroková sadzba, za ktorú dlžníkovi peniaze požičiavame. Je logické, že nemecká vláda si dokáže požičať peniaze podstatne lacnejšie ako napr. argentínska.
Podstatným kritériom pri delení dlhopisových fondov je rating dlžníka. Ten udáva schopnosť dlžníka platiť svoje záväzky. Dlžník s dobrým ratingom je pre investora bezpečnejší a môže si teda požičať peniaze lacnejšie. Pri fondoch sa môžeme stretnúť s investovaním do dlhopisov s investičným stupňom (kvalitné dlhopisy) a so špekulatívnym stupňom. Druhé menované sa zvyknú nazývať high yield dlhopisy – dlhopisy s vysokým výnosom.
V angličtine ich môžeme nájsť aj pod názvom junk bonds, teda podradné dlhopisy. Ponúkajú na oko veľmi zaujímavý výnos, ale riziko je tu oveľa vyššie ako pri kvalitnejších dlhopisoch. Logika je podobná ako pri úvere v banke, najbonitnejší klienti majú lepšie podmienky v porovnaní s tými menej bonitnými, keďže sú pre banky menej rizikoví.
Koľko zarábali dlhopisové fondy v minulosti?
Do porovnania som vybral tri fondy od správcovskej spoločnosti Amundi. High yield dlhopisy (najrizikovejšie) dosahovali podľa očakávania najvyšší výnos, od roku 2005 to bolo 6,4 % ročne. Svojím správaním aj rizikom majú veľmi blízko k akciovým fondom, ich výnosy aj prepad o 40 % počas krízy to len potvrdzujú.
Štátne dlhopisy európskych krajín dosiahli priemerný ročný výnos 3,95 % a firemné dlhopisy prekvapujúco menej ako štátne, len 3,4 % ročne. Štátne dlhopisy finančná kríza v roku 2008 neovplyvnila, firemné dlhopisy len mierne. Dlhopisové fondy sú vhodné pre konzervatívnych investorov. Nie sú vhodné na dlhé investičné horizonty, keďže nedokážu spoľahlivo ochrániť peniaze pred infláciou.
Ponuka dlhopisov na Slovensku
V posledných rokoch sa na Slovensku rozmohol trh s dlhopismi. Veľa slovenských firiem začalo vydávať svoje dlhopisy a ponúkať ich širokej verejnosti, ide zväčša o developerské firmy alebo známe finančné skupiny. Pre neskúsené oko ponúkajú vcelku zaujímavé úroky (medzi 3 až 5 % ročne). Na druhej strane však treba vnímať aj riziko, ktoré je s nimi spojené.
Zvyčajne ide o firmy, ktoré nemajú ratingové hodnotenie, čo bežnému investorovi dosť zneprehľadňuje orientáciu o schopnosti danej firmy splatiť svoj záväzok v budúcnosti. Tieto dlhopisy určite nemôžeme považovať za alternatívu k termínovaným účtom.
Aké sú riziká dlhopisov?
Pri dlhopisoch sa môžeme stretnúť s dvomi typmi rizík. Keďže dlhopis je vlastne úver, tak prvým rizikom je riziko neplatenia dlžníka. Toto riziko sa v podielovom fonde podstatne znižuje, keďže fondy zvyknúť mať v portfóliu stovky rôznych dlhopisov. To je jedna z veľkých výhod dlhopisových fondov.
Druhé riziko predstavujú zmeny úrokových sadzieb na trhu. Posledných desať rokov úrokové sadzby klesali, čo malo pozitívny efekt na cenu dlhopisov a ich cena rástla. Pri raste úrokových sadzieb ceny dlhopisov klesajú. Keďže centrálne banky už pomaly zvyšujú alebo plánujú zvyšovať úrokové sadzby, je potrebné mať tieto súvislosti na zreteli.
Dlhopisové fondy v druhom pilieri
Dlhopisové fondy v druhom pilieri sú garantované, čo je vo svete investícií výnimka. Tieto fondy však negarantujú zhodnotenie vložených prostriedkov. Jedinou garanciou je, že po desiatich rokoch sporenia v dlhopisovom fonde musíme mať na svojom dôchodkovom účte minimálne toľko, koľko sme doň vložili. Keď tam máme menej, DSS-ka je povinná z vlastných zdrojov doplatiť zvyšok. Garantujú nám teda len pôvodnú výšku nášho vkladu.
Dlhopisové fondy sa nehodia na dlhodobejšie investovanie, ktorým je aj sporenie na dôchodok. Práve to by si mali uvedomiť aj sporitelia v druhom pilieri, keďže až 80 % všetkých úspor je vložených v dlhopisových garantovaných fondoch. V ďalšej časti sa bližšie pozrieme na najkonzervatívnejšiu investíciu – fondy peňažného trhu.