Fondy peňažného trhu sú najkonzervatívnejšou investíciou, akú môže investor na trhu podielových fondov nájsť.
Čo sú fondy peňažného trhu?
Fondy peňažného trhu sú určené pre veľmi konzervatívnych investorov. Predstavujú alternatívu k bankovým produktom, ako napr. termínovaný vklad alebo sporiaci účet. Využívajú sa na krátke obdobie – zvyčajne 1 až 3 roky. Správca takéhoto fondu peniaze vkladá na termínované vklady v bankách, nakupuje štátne pokladničné poukážky a dlhopisy štátov alebo firiem s krátkou splatnosťou. Splatnosť cenných papierov je do jedného roka.
Fondy peňažného trhu sú typické nízkym kolísaním hodnoty a vysokou bezpečnosťou pre investora. To sa však odzrkadľuje v podobe nízkeho výnosu. Práve kvôli vysokej bezpečnosti a nízkym výnosom sa nehodia na dlhodobejšie investovanie. V žiadnom prípade ich však nemôžeme považovať za garantovanú investíciu.
Úrokové sadzby a peňažné fondy
Peňažné fondy spoľahlivo ukazujú situáciu v oblasti úrokových sadzieb na trhu a infláciu. V minulosti, keď bola vysoká inflácia na úrovní 5 či 8 %, tak aj výnosy peňažných fondov sa pohybovali na podobnej úrovni. Niektorí si spomenú na časy, keď boli koncom 90-tych rokov úroky na termínovanom vklade aj 10 %. Netreba zabúdať, že aj inflácia sa pohybovala na podobnej úrovni.
V súčasnosti sú úrokové sadzby v Európe na nule, inflácia na Slovensku bola v roku 2016 záporná, na úrovni mínus 0,5 %. To sa samozrejme odráža aj na výnosoch fondov peňažného trhu, ktoré sa pohybujú na približne podobných úrovniach. Príčina je jasná, fond nakupuje od štátov EÚ pokladničné poukážky s nulovým úrokom. Keď si odrátame poplatok za správu fondu približne 0,75 %, tak sa ľahko dostaneme do straty.
Prečo to fondy robia? Na to je veľmi jednoduchá odpoveď – lebo musia. Ak má fond vo svojom štatúte napísané, že bude kupovať pokladničné poukážky štátov EÚ, tak nemôže nakúpiť nič iné iba takéto cenné papiere bez ohľadu na ich výnos.
Koľko zarábali fondy peňažného trhu v minulosti?
Pohľad do histórie veľmi nehovorí v prospech fondov peňažného trhu. Do porovnania som vybral fond od Amundi. Ten dosť výrazne zaostával za infláciou. Priemerná inflácia bola v tomto období necelé 2 % ročne a fond zarábal ročne iba 1,2 %. To približne odpovedá termínovaným vkladom alebo sporiacim účtom v bankách.
Podobne by dopadli aj štátne pokladničné poukážky za posledných 30 rokov, ktoré tiež nedokázali držať krok s infláciou. Fondy peňažného trhu aktuálne trpia na nízke úrokové sadzby a momentálne majú čo robiť, aby si udržali aspoň kladné zhodnotenie.
Z pohľadu investora je momentálne lepšou alternatívou využitie termínovaných vkladov alebo sporiacich účtov, aj za cenu nulového výnosu. Je zbytočné podstupovať vyššie riziko kvôli otáznemu zhodnoteniu v desatinách percent. Táto situácia bude platiť minimálne dovtedy, kým sa úrokové sadzby v Európskej únii nedostanú na normálne hodnoty.