Podpoistenie je jedným z najväčších rizík, s ktorým sa pri poistení majetku môžeme stretnúť. Čo to znamená a aké následky bude mať pri poistnej udalosti?
Podpoistenie nehnuteľnosti znamená, že nehnuteľnosť je poistená na nižšiu poistnú sumu, ako je jej hodnota. V praxi to znamená, že ak máme hodnotu nehnuteľnosti 100 000 EUR a poistíme si ju na 80 000 EUR, tak sme automaticky podpoistení o 20 000 EUR. Alebo inými slovami, nehnuteľnosť máme poistenú len na 80% hodnoty (80 000/100 000=80%).
V poistných podmienkach poisťovní sa dočítame, že poistné plnenie je znížené v rovnakom pomere ku škode, v akom je poistná suma k hodnote. V preklade to znamená, že ak na takejto nehnuteľnosti vznikne škoda vo výške 10 000 EUR, pričom je o 20% podpoistená, klient nedostane celých 10 000 EUR, ale iba 8 000 EUR.
Ako vzniká podpoistenie nehnuteľnosti?
Najčastejšou príčinou vzniku podpoistenia nehnuteľnosti je rast cien nehnuteľností, pričom poistné zmluvy nie sú tomuto trendu prispôsobované. To sa nemusí týkať len veľmi starých zmlúv. Ceny nehnuteľností v posledných rokoch rástli v niektorých lokalitách aj o desiatky percent. Pre porovnanie, dvojizbový byt v Seredi mal v roku 2015 podľa znaleckého posudku hodnotu vo výške 33 000 EUR. Dnes by sme podobný byt kúpili minimálne za 60 000 EUR. Takýto byt sa v priebehu niekoľkých rokov mohol dostať do poistenia až o 50 % len kvôli rastu cien nehnuteľnosti.
Ďalšou príčinou je snaha ušetriť na poistnom pár eur ročne. Klient si povie, že mu stačí aj nižšia poistná suma za menej peňazí. Posledným faktorom je to, že v prípade hypotéky banka požaduje od klienta, aby si založenú nehnuteľnosť poistil minimálne do výšky úveru. Banke tým pádom stačí predložiť poistnú zmluvu s oveľa nižšou poistnou sumou, ako je hodnota nehnuteľnosti.
Aký je prístup poisťovní k podpoisteniu?
Takáto situácia sa samozrejme poisťovniam nepáči, keďže na jednej strane inkasujú nižšie poistné, ale na strane druhej v prípade poistnej udalosti klienti nie sú spokojní s výškou plnenia a zbytočne tak poisťovne prichádzajú o svoje dobré meno. Proti podpoisteniu sa bránia najmä tým, že nedovolia klientovi určiť si ľubovoľnú výšku poistnej sumy.
Poisťovňa ju stanoví sama na základe miesta nehnuteľnosti a jej rozlohy. Ďalšou ochranou je indexácia, to znamená postupné zvyšovanie poistnej sumy aj poistného každý rok o určité percento. Týmto sa chránia pred tým, že aj keď si klient pri uzatváraní stanoví poistnú sumu správne, o niekoľko rokov hodnota nehnuteľnosti môže narásť, ale zmluvu by si navýšiť zabudol. Nehnuteľnosť musí byť v každom okamihu poistená na jej aktuálnu hodnotu.
Ako postupovať pri určovaní poistnej sumy?
Stanovenie správne výšky poistnej sumy je iné pri dome a iné pri byte. V prípade domu sa poistná suma stanovuje ako suma potrebná na znovuvybudovanie domu. Pri bytoch sa táto suma rovná cene, za ktorú by sme v čase poistnej udalosti takýto byt mohli kúpiť. V znaleckom posudku sa pri domoch riadime východiskovou hodnotou a pri bytoch trhovou hodnotou.
Čo patrí pod poistenie nehnuteľnosti a čo už je domácnosť?
Všeobecne za nehnuteľnosť považujeme múry, omietky, strechu, podlahy a pod. Do domácnosti zas patrí zariadenie domácnosti, nábytok, elektronika… Rozdiel medzi poisťovňami nastáva v tom, pod ktoré poistenie spadá napr. kuchynská linka, vykurovacie kotly, dlažba alebo dvere.
Poisťovňa Generali má všetky vymenované zahrnuté v poistení nehnuteľnosti, zatiaľ čo Allianz a Uniqa v poistení domácnosti. ČSOB v poistných podmienkach uvádza, že tieto predmety spadajú aj pod nehnuteľnosť, aj pod domácnosť. Z tohto dôvodu je lepšie mať poistenú nehnuteľnosť a domácnosť v jednej poisťovni.
Pri výbere poistenia nehnuteľnosti je dôležitá nielen poistná suma a cena poistenia, ale aj rozsah krytia. Čo v jednej poisťovni spadá pod nehnuteľnosť, v inej môže byť zahrnuté pod domácnosť.